„Politická a bezpečnostná situácia v Európe sa rýchlo mení. Vo svetle tohto vývinu potrebujeme posilniť našu diplomatickú prítomnosť v EÚ, NATO a vo vybraných európskych štátoch. Nórski diplomati nám v Európe slúžia ako naše oči, uši a hlas a my ich teraz potrebujeme v teréne viac ako inokedy,“ povedala ministerka zahraničných vecí Anniken Huitfeldt.
V jej prejave o zahraničnej politike adresovanom Stortingu (nórskemu parlamentu) 22.marca o vojne na Ukrajine uviedla, že začala prehodnocovať štruktúru diplomatických služieb s cieľom, aby čo najlepšie pokrývala a zabezpečovala nórske záujmy v tejto novej ére Európy. Zmeny sa oznamujú až teraz a sú výsledkom tohto prehodnotenia. Zamerané sú najmä na to, aby diplomatická služba poskytovala kvalitnejšiu podporu a pomoc nórskym obchodným a iným spoločnostiam v Európe aj mimo nej.
Silnejšia prítomnosť v Európe
V roku 2023 sa počet diplomatov zvýši na nórskych veľvyslanectvách v Bukurešti, Kyjive a Vilniuse, posilní sa aj nórska zahraničná misia pri EÚ a stále nórske zastúpenie pri NATO v Bruseli. Ministerstvo zahraničných vecí v súčasnosti zvažuje navýšenie počtu diplomatických a/alebo lokálnych zamestnancov na viacerých ďalších zastúpeniach v Európe.
„Od ruskej invázie na Ukrajinu sa EÚ snažila vyzdvihovať európsku solidaritu a presadzovať bližšiu spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany. V tomto ohľade dáva zmysel, aby sme posilňovali nórsku diplomatickú prítomnosť v EÚ, NATO a vybraných európskych krajinách. Svet sa nikdy neprestane meniť a nórska diplomatická služba musí byť na tieto zmeny pripravená,“ uviedla ministerka. Nórske veľvyslanectvo v Bukurešti je zodpovedné aj za Bulharsko a Moldavsko, kým veľvyslanectvo vo Vilniuse pokrýva aj Bielorusko.
Zvýšená podpora pre nórsky obchod v zahraničí
Viac zamestnancov bude budúci rok pridelených aj na niektore európske a mimoeurópske misie, a to aj lokálnych zamestnancov. V mnohých prípadoch súvisí posilňovanie ambasádnych tímov so zámerom vlády zvýšiť nórsky export do zahraničia. „V Európe aj mimo nej vidíme rýchly vývoj v oblasti zelenej tranformácie a digitalizácie. Toto otvára obrovské možnosti pre nórsky obchod a priemysel,“ povedala ministerka Huitfeldt.
Päť misií sa zavrie
V roku 2023 sa zavrie päť zahraničných misií: veľvyslanectvá v Bratislave (SR), Colombe (Srí Lanka) a Prištine (Kosovo), ambasádny úrad v Antananarive (Madagaskar) a generálny konzulát v Houstone (USA). „Rozhodnutie zavrieť ambasádu nikdy nie je ľahké. Zatváranie ako toto postihuje životy nórskych diplomatov a majú ešte väčší dopad na lokálnych zamestnancov. Ale máme zodpovednosť za využívanie našich zdrojov, a to takým spôsobom, aby ochraňovali nórske záujmy tak efektívne, ako sa len dá,“ uviedla minsierka.
Nórske diplomatické vzťahy so Slovenskom, Kosovom, Srí Lankou a Madagaskarom sa budú pokrývať alternatívnym spôsobom, zodpovednosť napríklad prejde na veľvyslanectvo v blízkosti danej krajiny alebo bude krajine pridelený veľvyslanec, ktorý bude pôsobiť z Nórska.
Nórsko má v súčasnosti 101 diplomatických a konzulárnych misií. Plánované zmeny znamenajú, že Nórsko bude mať v zahraničí menej misií, ale zachová si približne rovnaký počet vyslaných diplomatov. Nórska diplomatická služba pozostáva z viac ako 2600 zamestnancov. Asi 800 ich pracuje v Oslo, viac ako 600 sú diplomatmi na misiách a približne 1200 sú lokálne zamestnaní pracovníci prijatí priamo veľvyslanectvami v zahraničí.
Veľvyslanectvo v Bratislave sa zavrie počas leta 2023, presný dátum bude oznámený neskôr.